Sýpku u Ludvíka asi nie je potrebné veľmi predstavovať, ale ak sa medzi vami naozaj našiel niekto, kto ešte nevie, o čom je reč, tak si drž klobúk, pretože pôjdeme bomby!
Vidiek v smokingu
Ofišl som z Nitry, čiže Sýpku mám po ceste vždy, keď idem navštíviť rodinu. Samozrejme však nie je možné fyziologicky zvládnuť dva kusy obeda za sebou, a teda bohužiaľ musím návštevu Sýpky veľakrát odložiť na úkor obeda u svokry (dúfam, že to čítaš a uvedomuješ si, aký piedestál má tvoja levická čína s čalamádou :D).
Dnešok bol však iný, dnes sa to naplánovalo úplne inak, dnes je TEN deň. Ideme do Sýpky (deň pred tým robíme rezerváciu – chápeš, cestovanie po Taliansku ťa naučí).
Penzión, reštaurácia & farma – Trojkombo, ktoré si zamilujete
Sýpka je taký multitalent. Viete tam prespať, kúpiť si regionálne produkty a výborne sa najesť. Čo viac? No už len informácia, že ešte aj to, čo v reštaurácii zješ, si pri niektorých surovinách vyprodukovali sami – vo svojej farme. Jedným slovom – UAU.
Ukrýva v sebe krásny koncept, budova – zrekonštruovaná (prekvapivo) sýpka, veľká, krásna, dýcha to tam vidiekom, všetko im to verím! Ich reštaurácia patrí medzi top na Slovensku. Naozaj. Nepreháňam. To, čo sa deje v ich kuchyni, si zaslúži obdiv, uznanie a slzu stekajúcu po líci po každom súste, ktoré si dáte.
Vo vstupnej hale s recepciou nájdete vitríny a chladničky s produktmi malých, regionálnych dodávateľov od syrov Cheesio (áno áno, teba si veru dnes dám), cez fajnové sladké výrobky od Slowlandie (ten kto vyjedá Slowtellu lyžicou – ahoj a neboj, nie si v tom sám), výrobkov z medu (Pán včielka), rôzne sirupy, vína, výrobkov od samotnej Sýpky, no proste nedá sa odísť s prázdnymi rukami a ani to neskúšaj! (Keď už nič iné, choď aspoň do ich pečiva a Sýpku budeš mať aj na raňajky).
No poďme cez vstupnú halu do reštaurácie – veľký priestor, veľa ľudí, všade-pobehujúci čašníci, drevo, drevo, drevo, kockované obrusy – áno, toto je ten vidiek, toto je ono!
Klobúk dole pred staffom, mali sme rezerváciu v obednej špičke a chalani robili maximum, ak si robil v gastre a vidíš taký veľký priestor a toľko ľudí, do sekundy pochopíš. Sadáme za stôl, dostávam menu do rúk (tak, ako pred každou návštevou reštaurácie, ho mám prelúskané zhora nadol, zdola nahor, už dávno pred tým, idem na istotu). Menu sa pri niektorých jedlách obmieňa, takže nie je veľmi na čo čakať, ak sa ti niečo páči, hybaj do teho.
Dlho som mala v pláne dať si smažák od Cheesio. Áno, som v tej druhej polovici ľudí, vyprážaný syr má zelenú. No len problémik – rovnako som chcela ísť aj do mäsa (tu sa však pretavuje výhoda mať pri sebe sparingpartnera, ktorému vieš podsunúť ďalšie jedlá, ktoré chceš ochutnať :DD). No a bez dezertu sa neodchádza, čiže výber bol nasledovný:
- Vyprážaná čerstvá kravská hrudka Cheesio, pučené zemiaky s maslom a pažítkou
- Teľacie Osso Buco, šafránová kaša, glazovaná zelenina
- Parená buchta, maslo (mak, čokoládovo – maslová posýpka)
Keď som ochutnala Teľacie Osso Buco, moja prvá myšlienka bola, že si tam jednoducho zarezervujeme ubytovanie na celý víkend, aby som mohla zísť dole do reštaurácie vždy, keď mi vytrávi a dať si opäť niečo ďalšie. V stálom menu ho však nehľadaj, išlo o týždennú obedovú ponuku a čo sa nášho trojboja týka – aj najlepšiu voľbu.. Páni, klobúk dole. To mäso, tá omáčka! Neviem si spomenúť, kedy som naposledy jedla tak dobre pripravené mäso, pričom to pri ňom vôbec nekončilo, pretože si si musel okamžite nabrať šafránovú kašu a šlahnúť ju do omáčky.. Až vtedy bol vesmír v poriadku. V istom momente nášho obeda som svojho sparingpartnera nachytala, ako si zvyšok omáčky leje z taniera priamo do úst..a vôbec mi to tentokrát neprišlo nevhodné, práve naopak. Úplne ho chápem, škoda nechať akékoľvek stopové prvky toho pokladu na tanieri. Doťuk celého jedla predstavovala zelenina a medvedí cesnak (čo ako jeho každoročný zberač a spracovateľ cením), sezónnosť, prelínanie a výraznosť chutí… UAU!
Ak si myslíš, že vyprážaný syr je jednoducho iba vyprážaný syr, nie nie. Tu nie sme na kúpalisku v Nitre vážení, tu sa hrajú vážne karty! DOKONALO vypražená hrudka Cheesio, pri ktorej ma ako prvé napadlo slovo – “plnotučné”. Syr sa krásne roztekal, chuť bola špecifická, bolo z neho cítiť, že tá kravka je šťastná a spokojná, tam si niekde papká trávu a poskakuje….pričom excelentne zvládnutý trojobal ho držal celý čas tekutý (rozumej, že medzitým som sa venovala aj tomu osso bucu, čiže druhý kus prišiel na rad neskôr). Po rozkrojení teda prišlo predstavenie v podobe vytekajúcej syrovej lávy… UAU
No a do tretice…to bolo rovnako náročné vybrať, ale ako kompromis išla na rad vidiecka klasika, ktorá má vrátila do detstva u babky – parená buchta. Pani Buchta. Výber posýpky bol tiež náročný, celý ten obed bol psychicky náročný, výber jedál bol síce naplánovaný, ale keď tam sedíte a vidíte okolité stoly, zaváhate, vaše plány sa rútia, chcete všetko…je vám smutno, celý obed si opakujete, nie sme tu naposledy, nie sme tu naposledy..
K buchte? Úprimne? Babka, prepáč, ale opäť raz si obišla s debaklom. Veľa čokolády, veľa masla, buchta naplnená džemom tak-akurát, cesto vláčne, po rozkrojení prebíjalo zákon gravitácie a vracalo sa pekne hore.. UAU
Vedikt
Takže ako? Vidíš sám, píšem veľa, lebo ostalo aj veľa pocitov, ktoré si potrebujem obnoviť ďalšou a ďalšou a ďalšou návštevou. ROZHODNE ti odporúčam tam ísť, ak sa máš aspoň trochu rád a záleží ti na tvojom tele, musíš mu dopriať jedlo zo Sýpky. A podporiť staff, lebo je pre čo.
Naozaj, ďakujeme, že aj napriek ťažkým podmienkam tu ste a nám smrteľníkom varíte takéto diela.
Pozitívnou skutočnosťou, ktorá ma hreje pri srdci je, že ju mám po ceste…a nejde určite o poslednú recenziu…a že pribudol ďalší dôvod k tomu, prečo ísť pozrieť rodinu.
Cestu do Sýpky u Ludvíka nájdete aj na našej gastro mape.
Text & foto : Bajonetta